M I CH A L

Terapeutické prístupy

   Tu uvádzam informácie i iných možných prístupoch k autistickým osobám, ktoré sú dostupné na internete a ktoré Danka uviedla vo svojej ročníkovej práci, ktorú som už spomenula v predošlej časti. Techniky je možné a aj vhodné kombinovať, vyberať si to, čo je najlepšie pre ten ktorý prípad. Pri terapii je nutné, aby sme do úvahy brali autistickú osobu ako jedinečný prípad, pristupovali k nej individuálne a vzhľadom k nej vyberali vhodné techniky. Uvediem niekoľko používaných prístupov, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii:

Štrukturované vzdelávanie.

  Ide o metódu vo svete veľmi rozšírenú a známu pod skratkou TEACCH. Na Slovensku sa používa výhradne táto metóda, ktorá však autizmus nelieči, odstraňuje len niektoré, hlavne nežiadúce prejavy autizmu. Pomáha naučiť sa základné hygienické a sebaobslužné návyky, základy gramotnosti a vedie k zvýšeniu samostatnosti..

Farmakologický prístup

  Tí, ktorí pracujú, alebo žijú s autistickou osobou vedia, že neexistujú lieky, ktoré by autizmus mohli vyliečiť. Neexistuje lekársky zákrok, ktorý by mohol zmeniť alebo napraviť neurologickú podstatu tohoto postihnutia. Rozumné podávanie niektorých liekov však môže pomôcť pri problémoch v správaní. Môj názor: Neviem, nemám veľkú dôveru k tomuto prístupu, ak sa jedná o lieky, ktoré potláčajú nejaký druh správania, pretože si myslím, že sa tým nerieši príčina, len sa tlmí následok.  O nežiadúcich účinkoch farmakologického prístupu sa môžete dočítať na stránke: www.socautizmus.weblahko.sk/Vlastna_praca.html  v kapitole Farmakologický prístup.

Behaviorálna modifikácia

Prvýkrát metódu použil Ivan Lovaas v roku 1960 pri práci s autistickými deťmi. Je založená na fakte, že nepríjemný následok (trest) vedie k obmedzeniu nevhodného správania a príjemný následok (odmena) povzbudzuje žiadúce správanie. V súčasnosti sa behaviorálna modifikácia sústreďuje najmä na pozitívne metódy. Pri ovplyvňovaní správania ide buď o učenie sa niečomu novému, alebo odúčaniu nežiadúceho. Myslím, že aj tu platí: zo všetkého trošku.
Niektoré metódy patriace do behaviorálnej modifikácie:

• pozitívne posiľňovanie - posilnenie určitého prvku v správaní tým spôsobom, že po správaní nasleduje odmena. Príklad využitia: učenie nehovoriacich detí vokalizovať tak, že deti napodobňujú terapeuta a okamžite po správnej odpovedi nasleduje obľúbená maškrta. Akonáhle je imitácia upevnená, môže byť základom pre tvorbu slova, viet.
• podnecovanie - pri chýbajúcom type správania. Príklad využitia: napr. pri učení sa rozprávania alebo obliekania používame fyzickú manipuláciu (pridržiavame pery pri vyslovovaní hlások, pridržiavame veci pri nácviku obliekania). Dôležité je to, aby podnecovanie bolo funkčné a viedlo k vytvoreniu správneho typu správania a tiež aby bolo z našej strany postupne zoslabované až úplne eliminované.
• modelovanie - určené k vytváraniu nových návykov, zručností. Príklad využitia: napr. pri výučbe imitácie hlasových prejavov u nehovoriacich detí. Deti sú odmeňované za každý správny zvuk, ktorý vyprodukujú okamžite po predvedení žiadaného zvuku terapeuta. Postupne, ak sú už deti naučené pohotovo reagovať, terapeut odmeňuje len tie zvuky, ktoré sa podobajú žiadanému zvuku. Nakoniec sa jednotlivé žiadané zvuky budú skladať do slov a postupne do viet.
• vyhasínanie - slúži na zmiernenie nežiadúcich prejavov v správaní. Príklad využitia: záchvaty, účelom ktorých je prilákanie pozornosti. Mnohé deti (nielen autistické) sa naučia, že záchvatom prilákajú pozornosť svojho okolia, alebo inak ovplyvnia ľudí okolo seba. Dieťa začne kričať, má záchvat aby prilákalo matkinu pozornosť a tá mu dá niečo, po čom dieťa túži. Správanie sa potom opakuje a je upevnené, keď je takto pozitívne odmeňované. Pri použití techniky vyhasínania reagujeme tak, že sa žiadne pozitívne posiľňovanie nespraví (dieťaťu nedáme to, po čom túži, čo si vyžaduje). Treba si uvedomiť, že vyhasnutie nenastane okamžite. Niekedy sa stane, že na začiatku dochádza k zvýšeniu nevhodnej aktivity, lebo dieťa sa snaží zachovať staré spôsoby. Môžeme očakávať, že nežiadúce správanie bude "vyhasínať" postupne, pomaly. U Miška už afekty nepoznáme (dúfam, že to vydrží aj naďalej).

  Metóda pevného objatia (holding therapy)

     Metóda, zavedená medzi terapeutické prístupy Martou Welchovou, sa používa vtedy, ak má dieťa záchvat, je agresívne alebo autoagresívne. Terapeut dieťa pevne objíme a čaká, kým sa dieťa neupokojí. Na začiatku býva dieťaťu objímanie nepríjemné a často ho vyčerpá. S dieťaťom je treba zostať v objatí aj napriek jeho protestom a snahám uniknúť z náručia dospelej osoby.

Základným faktorom úspechu je práve prekonanie tejto negativistickej fázy u dieťaťa. Táto metóda u Miška nezaberala.

Pohybová terapia

     Môže sa použiť pri nadväzovaní kontaktu s dieťaťom. Vychádza sa pri nej z telesnej aktivity dieťaťa. Terapeut napodobňuje jeho správanie, koordinuje svoje pohyby s pohybmi dieťaťa. Jeho cieľom je ukázať dieťaťu, že mu rozumie. Nadväzuje tak vzťah s dieťaťom, pomáha uvoľňovať napätie u detí. Používa sa najmä u tých detí, ktoré nedokážu verbálne komunikovať, alebo sa pri komunikácii zablokujú. Keďže Miško hudbu miluje, Danka s ním často nacvičuje tančeky, choreografiu ktorých si Miško perfektne zapamätá.

 Muzikoterapia

    Vychádza z myšlienky, že každý človek má schopnosť produkovať hudbu a reagovať na ňu a tento prvok zostáva nepoškodený aj pri handicape. Hudba je univerzálna skúsenosť, spoločná všetkým národom, melódia, rytmus a dynamika ja zrozumiteľná všetkým rovnako, je možné ňou komunikovať a vhodné zaradiť ju do terapeutického procesu.
     Pre autistické deti sú niekedy slová bariérou, hudba je flexibilnejšia a najmä ak je spojená s pohybom. Pohybmi a dotykmi terapeuta a dieťaťa sa formuje dôverný vzťah, prelamuje sa izolácia, dieťa je povzbudené k spolupráci a odstraňuje sa rušivé správanie . Na Miška vplýva hudba veľmi upokojujúco, je to pre neho relax.

     Vyššie spomenuté terapeutické metódy sú len časťou existujúceho množstva postupov, ktoré máme k dispozícii. Ďalšie sú spomenuté a podrobnejšie rozpracované v odbornej literatúre alebo časopisoch týkajúcich sa autizmu. Pre terapeutické postupy je charakteristické to, že sa väčšinou navzájom kombinujú, ani jeden z nich sa nepoužíva samostatne. Metódy boli častokrát vyvinuté len na určitý druh správania - buď na odstránenie nevhodného, alebo na vypestovanie žiadúceho správania, nie pre celú osobnosť a jej rozvoj.

 HANDLE

Holistic Approach to NeuroDevelopment & Learning Efficiency – holistický prístup k neurovývoju a efektivite učenia.  „Handle sa pozerá na jedinca ako na celok – jeho vonkajšie a vnútorné prostredie a vývoj od počatia po súčasnosť – a používa tieto informácie k určeniu toho, ako pre neho pracujú jeho neurovývojové systémy. Organizácia jednotlivých senzomotorických systémov je hierarchická, vývojová a interaktívna, jednotlivé systémy sú na sebe vzájomne závislé a navzájom sa podporujú. Pokiaľ sú nepravidelnosti v jednom či viacerých systémoch, ovplyvní to funkčnosť celého človeka. Zároveň môže jeden systém zastúpiť (kompenzovať) za iný systém.“ (citácia z http://www.i-psychologia. sk/view-829.php)

Uľahčovaná komunikácia
„Uľahčovaná komunikácia je komunikačná metóda, ktorá umožňuje osobám s vážnymi poruchami komunikácie vyjadrovať sa tým, že prstom ukazujú na predmety, obrázky, slová či písmená. Komunikačný partner - uľahčovateľ - drží ruku pacientovi - uľahčovanému, poskytuje mu podporu ruky a doprevádza jeho pohyb. Tak môže uľahčovaný človek vyjadriť svoje túžby, pocity, myšlienky... Uľahčovaná komunikácia odhaľuje, že každý človek, nech je jeho postihnutie akékoľvek, rozumie reči a má v sebe veľké bohatstvo myšlienok a citov. Umožňuje zmeniť pohľad na týchto ľudí, ktorí sa tak môžu rozvíjať, vyjadrovať a komunikovať.“ (citácia z http://bedej.net /paulinka/UK_metoda.php)

 Animoterapia

Canisterapia u Miška

  Tento druh terapie pomocou vycvičených psov je u nás zatiaľ ešte stále akosi opomínaný, alebo málo propagovaný? 

 Miško má fóbiu zo psov, všetkých, veľkých, malých. Od svojich 5. rokov sa vždy celý roztriasol (doslova), ak uvidel psa na ulici, hoci aj vo vzdialenosti 10 metrov. Povedala som si, že ako sa vraví "klin sa klinom vybíja" a napriek môjmu celoživotnému tvrdeniu, že pes do bytu nepatrí, je to nehygienické, atď. sme do nášho bytu doviedli psíka - 6-týždňovú fenku Meggi (matka: Zlatá retrievrica, otec: neznámy). Vtedy vyzerala asi takto:

 Prvé dva, tri týždne to bolo ťažké. Stále sme uvažovali, či ju nedáme preč. Miško sa ku nej nemohol ani len priblížiť, ani sa pozrieť tým smerom, kde bol pes. Po pár dňoch sa odvážil priblížiť, keď spala, potom ju aj spiacu pohladkal - to bol obrovský úspech. Meggi k Miškovi "priľnula" od prvej chvíle, akoby vedela, že hlavne kôli nemu je u nás, chcela ísť k nemu, ale keď videla, že Miško sa bojí, odišla. Keď sme šli na prechádzku, Meggi musela kráčať minimálne 2 metre za Miškom (Miško to kontroloval). Asi po 3 týždňoch nastal zlom a na prechádzke zrazu Miško povedal, že on chce viesť Meggi za vodítko. Skoro sme odpadli od prekvapenia. A od vtedy sú najlepšími kamarátmi.  

        Čo sa týka Miškovho vzťahu k cudzím psom, stále má trochu strach, ale už je to oveľa lepšie ako to bolo - prejde popri cudzích psoch na ulici bez problémov. Meggi často chce od Miška, aby jej hádzal jej hračku a on jej ju musí vytiahnuť z papule. Vtedy musí mať pevný stisk a myslím, že si tým zlepšuje motoriku. Okrem toho má aj menší strach z lekárskych prístrojov a z kolotoča, ale neviem posúdiť, či to spolu súvisí. Ale celkovo je Miško oveľa menej ustráchaný.

 "Počkaj, Meggi! Pozriem sa ti na zúbky..." :o)

 „Uľahčovaná komunikácia je komunikačná metóda, ktorá umožňuje osobám s vážnymi poruchami komunikácie vyjadrovať sa tým, že prstom ukazujú na predmety, obrázky, slová či písmená. Komunikačný partner - uľahčovateľ - drží ruku pacientovi - uľahčovanému, poskytuje mu podporu ruky a doprevádza jeho pohyb. Tak môže uľahčovaný človek vyjadriť svoje túžby, pocity, myšlienky... Uľahčovaná komunikácia odhaľuje, že každý človek, nech je jeho postihnutie akékoľvek, rozumie reči a má v sebe veľké bohatstvo myšlienok a citov. Umožňuje zmeniť pohľad na týchto ľudí, ktorí sa tak môžu rozvíjať, vyjadrovať a komunikovať.“ (citácia z http://bedej.net /paulinka/UK_metoda.php)