M I CH A L

Integrácia v ZŠ

PRVÝ STUPEŇ

 V septembri 2005 po ročnom odklade Miško nastúpil školskú dochádzku na riadnej základnej škole Gemerská ul. v Košiciach. Bolo veľmi ťažké nájsť školu, kde by súhlasili s asistenciou pre Miška a tak som vďačná, že sa nám to nakoniec podarilo. Do školy nás prijali najprv na 3-mesačný diagnostický pobyt a keď sa ukázalo, že Miško nijak nenarúša vyučovanie, Miško bol prijatý na školu ako riadny žiak. Bola som s ním počas vyučovania v triede a pomáhala som mu. Musím podotknúť, že moje rozhodnutie znamenalo experiment, vôbec som nevedela, ako tú záťaž školskej dochádzky a existenciu v kolektíve hlučných detí (Miškovi krik veľmi vadil, bol na neho citlivý, aj keď sa jednalo o radostný krik) bude Miško zvládať, ale povedala som si, že ak sa môj syn stane mojím zamestnaním, spolu veľa dokážeme a učenie budeme brať ako dobrodružstvo.

Miškove pokroky predčili moje očakávania v každej oblasti. Každú z nich opíšem samostatne:

1. Sociálna oblasť

   Tá je podľa mňa najdôležitejšia, keďže pre Michala znamená najväčší stres. Pani učiteľky boli veľmi fajn a Miško ich mal veľmi rád. Keď ho pani učiteľka vyvolala, pekne odpovedal a bol nesmierne hrdý a veselý, keď ho pochválili. Zo začiatku nemal vôbec snahu hlásiť sa, neskôr sa niekedy aj prihlásil, že chce odpovedať. Deti v jeho triede boli fajn, viaceré chceli hneď od začiatku Miškovi pomáhať, cez prestávku chodili k našej lavici a vypytovali sa, rozprávali - ale so mnou, keďže videli, že Miško nemal o konverzáciu záujem. Ale stále častejšie oslovovali Miška. Na začiatku školskej dochádzky som bola ako taký tlmočník medzi Miškom a ostatnými deťmi. Niektorí chlapci spontánne vyhľadávali Miškov očný kontakt a keď Miško uhýbal pohľadom, snažili sa zachytiť jeho pohľad. Oni sa tým zabávali, Miško sa usmieval a ja som pozorovala, že najlepší terapeuti sú častokrát deti. Takisto po Miškovi začali opakovať poskakovanie (nevediac nič o princípoch Son-Rise) a všetci sa pri tom ohromne zabávali. Zatiaľ za najväčší úspech v tejto oblasti som považovala to, že cez prestávky Miško spontánne začínal rozhovory so spolužiakmi.

Samozrejme, našli sa v škole aj takí, ktorí by nejakým spôsobom chceli využiť Miškovu neschopnosť brániť sa, ale snažila som sa na to dohliadať a nezaškodí, ak sa Miško naučí, že v živote nebude prežívať len príjemné chvíle.

2. Čítanie

  Po skončení prvého ročníka sa Miško doslova zo dňa na deň "rozbehol" v čítaní. Dovtedy čítal ťažko, pomaly a s problémami. Po prvom ročníku čítal všetko, čo mu prišlo pod ruky a miloval knihy a časopisy. A najviac zo všetkého texty piesní :o)

3. Písanie

    Z písania som mala veľkú obavu, keďže hrubá aj jemná motorika je u Michala problém. Zo začiatku nás (Miška aj mňa) stálo enormné úsilie pochopiť riadky, ich význam, následnosť, medzery medzi písmenami, slučky - no proste Hrôza :o) Ale po prelúsknutí tohto tvrdého orieška to šlo v pohode. Diktáty - žiadny problém :o) 

Kameň úrazu. Čísla do 9 Miško poznal pred nástupom do školy, ale napriek našej snahe nepoznal ich obsah. Má problém s abstraktnými pojmami a tým pádom aj so znakmi nerovnosti. Čísla sú pre neho len symboly a tak má problém pochopiť, čo je viac a čo menej. Dosahovali sme pokroky, učivo zvládal s ostatnými žiakmi, no musím konštatovať, že matematika bol a je problém.

4. Anglický jazyk

Miško má rád jazyky. Ešte pred nástupom do školy sme hrávali pexeso s anglickými slovami, hravo si ich osvojil a pokračovalo to aj v škole. Takže AJ - It´s OK :o)

5. Pozornosť

Pred nástupom do školy som nevedela, ako dlho Miško vydrží so svojou pozornosťou. Prvých pár dní v škole sme odchádzali po prvých troch hodinách vyučovania a Miško bol unavený. Ale už druhý týždeň sa to zlepšilo a dokonca, keď som mu po štvrtej hodine navrhla odchod domov, Miško rezolútne prehlásil, že chce ostať až do konca vyučovania. Neskôr s postupom času som na ňom ani nepozorovala únavu ku koncu vyučovania.

Miško mal problém so zrakovým rozlišovaním. Odkedy nastúpil do školy, o mnoho sa to zlepšilo. Takisto pretrváva "nečistá"  výslovnosť, hlavne sykavky. Samoobslužné činnosti Miškovi stále robili problém: vedel sa vyzliecť, obliecť, obuť sa, ale nevedel si zaviazať šnúrky ani odopnúť a zapnúť gombíky.

Michal sa veľmi tešil na každé zvonenie, keďže namiesto zvončeka bolo počuť rôzne melódie a takisto sa tešil na desiatu cez veľkú prestávku :o)

Myslím si, že úspech integrácie závisí od viacerých faktorov: pokojné prostredie, ústretová spolupráca učiteľa a rodičov, žiaci v triede (čo najmenší počet a tolerantnejšie), tolerancia voči zvláštnostiam dieťaťa zo strany pedagóga aj detí...Som šťastná, že podmienky integrácie pre Miška boli takmer ideálne  :o) Myslím, že integrácia je obohacujúca pre všetkých zúčastnených a som jej veľká zástankyňa.

DRUHÝ STUPEŇ

Kvôli množstvu vyučovacích predmetov na druhom stupni ZŠ ich nebudem jednotlivo opisovať. Čo sa týka prospechu, samozrejme, spolu s narastaním množstva aj obtiažnosti učiva došlo k zhoršeniu u Michala ako aj u väčšiny žiakov. Horšiu známku ako 3 však na vysvedčení nemal, čo považujem za úspech. Z niektorých predmetov však p. učiteľky museli prejsť k individuálnemu prístupu pri skúšaní Michala a z matematiky aj k úľavám (napr.mal dovolené používať kalkulačku).

Vždy som sa viac zaujímala o sociálnu oblasť u Michala, tu nastali isté problémy spolu s nástupom puberty u jeho spolužiakov. Postupne sa od neho začali dištancovať aj tí spolužiaci, čo predtým mali snahu s ním komunikovať, aby náhodou neklesli v očiach triednych "frajerov". Niekedy mali niektorí snahu robiť Michalovi "zle", ale myslím, že sa s tým celkom dobre vysporiadal. Dokonca najväčší výtržník v 8. triede sa stal Michalovým ochrancom :)

Michal úspešne ukončil 9. ročník a pred nami visela otázka, čo ďalej? Ako sme sa s touto situáciou vysporiadali, nájdete v sekcii NOVINKY.